Tenkrát poprvé….v nemocnici

Taaak a máme za sebou prvú tehotenskú poradňu v nemocnici, kde chcem rodiť.

Dojmy? Doteraz som chodila ku svojej gynekologičke, 3 minúty autom od domu a objednávala na presný čas, zadarmo.

Čoby na presný čas….sestrička mala vždy dvere otvorené, neviem, či je to letom a vetrala, ale keď ma zbadala na chodbe, hneď úsmev a: „No poďte, Lucka, ako sa máte?“

Normálne som tam rada chodila. Jednak som sa tešila na nové info o bábätku, jednak som sa tešila na sestričku a doktorku. Fakt. Veľmi milé baby sú to.

A teraz…trošku šok…..nemocnicu mám asi 20 – 30 minút cesty z domu, podľa toho, v akom čase idem a aká je dopravná situácia.

Parkujem tak, že ešte 5 min kráčam pred dvere ambulancie…haha, ale v 9 mesiaci je to dosť, zvlášť, ak ste sa práve nevybrali na prechádzku a máte plnú kabelu. To viete, treba zobrať aj knihu, časopis, vodu…čo ak…..

Lekár začína o 9:00, ale lístky na poradie sa dávajú na recepcii už od 6:30. Ja som došla o 7:00, mala som číslo 13. Pre mňa šťastné, neverím na povery alebo verím v ich pravý opak : )

Keďže som tam bola prvýkrát, tak som sa na recepcii pýtala, ako to funguje, či je to číslo presne to, čo potrebujem atď….za mnou zastalo ďalšie brucho a tenká dlhá ruka sa naťahovala spoza môjho chrbta a chcela mi ukradnúť moju 13! V poslednej chvíli sa však uvedomila a stiahla z nej ruku, asi zabral vražedný pohľad pani recepčnej.

Tak sme teda boli 13-tka a ruka za nami 14.

Dobre, že sa to takto „samo“ vyriešilo, lebo občas bývam v posledných dňoch dosť mrzutá a neprávosti a večne uponáhľaní ľudia ma vedia vytočiť. Hneď pri prvom kontakte spustiť hádku by asi nebol dobrý začiatok.

Išla som teda ďalej, našla dvere ambulancie /zavreté/ a okrem nich ešte ďalších asi 5 podobných dverí, ktoré mali podobné štítky a v ktorých sa riešili podobné veci. A kopec stoličiek na chodbe a kopec ľudí na tých stoličkách. Hm…také…iné ako doteraz.

Tak som si sadla a čakala….a pozorovala…na dverách podobných tým našim bolo napísané, že na pacienta majú vyhradených cca 15 min, ak u niekoho vyšetrenie trvá dlhšie, tak budete aj dlhšie čakať…logika…tak som si zrátala, že ak tých 15 min majú aj v našich dverách, skôr, ako na obed nebudem vybavená…uffff… s bruchom a večne sa hýbajúcim krpcom nič moc…..

Radšej som vytiahla fľašu s vodou a napila sa…po osviežení som si všimla, že takmer každá budúca mamička tam má doprovod, budúceho otecka…..náš sa doma práve zobúdzal 😀

„To máš za to, že sa stále hráš na veľkú ženu,“ pomyslela som si  : )

„Keby si nestrúhala frajerku, že ty si to odšoféruješ aj v 9. mesiaci a vlastne ti nič nie je, tak si tu mohla mať doprovod aj ty!“

Tým zas nechcem povedať, že náš otecko sa o nás nestará!

Je veľmi milý, pozorný, nakúpi, navarí, aj uprace, každý deň volá z práce, večer masáž urobí…celkovo sa mi páči, ako sú dnes oteckovia viac začleňovaní do rodinnej starostlivosti, môžu byť pri pôrode, chodia s nami kupovať výbavičku, zoženú a nastavia všetku techniku od hrajúcich hračiek až po baby monitory a dokonca idú aj na materskú… fakt, chodia aj oteckovia, veď pozrite SEM.

Uvedomujem si však, že aj oni si potrebujú oddýchnuť a vyspať sa, kým ešte môžu, preto som vlastne bola rada, že som toho nášho nechala doma a nebudila o 2 hodiny skôr, ako bežne vstáva… dalo sa to prežiť aj „osamote“.

Prišla sestrička….veľmi zlatá….mohlo byť niečo pred 8: 00…začali odbery a ešte pár nejakých prípadov, čo vedela vybaviť  bez doktora….

Potom si ešte overila, či na niekoho nezabudla a povedala, že nevie, aký doktor príde, ale že môže zatiaľ robiť zvyšok…teda moč, tlak, papiere….išla dnu 1.

To bolo fajn….akurát sa mi nepáčilo, že mohol prísť aj iný doktor…naschvál som išla v deň, kedy tam mala byť vychýrená doktorka, aj za cenu, že si počkám…chvíľu som zvažovala, či to v daný deň nevzdám, ale potom som si povedala, že keď už som absolvovala skoré vstávanie, cestu a asi hodinové čakanie, dotiahnem to dokonca.

V tom na mňa došiel taký hlad, že som mala chuť okusovať listy na kvetoch v dekoratívnom „retrosoci“ črepníku. Nakoľko vo vnútri bola 2 a ja som mala ešte relatívne veľa času, išla som si do vedľajšieho vchodu kúpiť bagetu.

Celú som ju spráskala…veľkú…so salámou… pred vchodom…vonku….mňam!

No a prišla som späť…celé to mohlo trvať tak 7 minút, 5 cesta, 2 žranie…. za tú krátku dobu stihol prísť doktor, takže som ani nevedela, kto nakoniec prišiel….

No a išlo to pomerne rýchlo, po dvoch dovnútra, vyšetrenie jednej asi 5 minút, úplný základ…takže o 10:00 som bola dnu…doktorka síce nie tá vychýrená, ale ja som bola s vyšetrením spokojná…opatrne, jemne, povypytovala sa, vysvetlila…

Čo ma však zarazilo bolo, že na ultrazvuk a monitor sa objednáva zvlášť, do ďalších z tých 5 dverí,  kľudne to môže byť v iný deň, iný čas…

“Taaaaak ty sa tu ešte nachodíš, milá moja,“ preblesklo mi hlavou.

Jedine, že sa drobec poponáhľa, no zatiaľ to tak nevyzerá….