Aj my sme tehotenstvo odkladali

 

 

Čas ale letí, že? To ste už určite počuli a veľakrát aj povedali. Tiež som často vravela, nemám čas, nestíham, môžeme neskôr?….Mala som veľa aktivít, dve zamestnania, študovala som výšku externe, lebo veď jednu mať nestačí, zlepšovala jazyky, učila sa nové veci, plánovala bývanie, svadbu, cestovanie, vyrazila večer s kamošmi….bavil ma tento bláznivý životný štýl….ale….

Život je zmena

So svojím manželom som sa stretla v 25ke, obaja sme boli po rozpade dlhoročných vzťahov a tak sme išli do toho nášho veľmi opatrne, aj keď sme obaja v podvedomí vedeli, že toto je ono. Nejako sme sa v začiatkoch dohodli, že keď spolu vydržíme 5 rokov, vezmeme sa…

Šieste výročie sme oslavovali už ako manželia : )  Obom nám prišlo prirodzené, plánovať dieťa až po svadbe. Vôbec ma netlačili žiadne biologické hodiny, len som sem tam musela prevracať oči nad otázkami starších členov rodiny…veď to určite poznáte.

No potom tá 30tka prišla, kúpili sme si bývanie /na hypo, nerozbili sme prasiatko, veru nie/, zobrali sme sa, dokončila som si školu, čo to sme precestovali….a mne vlastne došli výhovorky….všetko bolo pripravené, odžité a už aj tá 30tka prekročená…

Predstavte si, že si žijete svoj super životík  a teraz sa rozhodnite, že áno, chcem s tým všetkým seknúť a mať dieťa. Jasné, že som mala obavy….dieťa sme chceli, ale vybrať ten správny okamih…to proste neexistuje… verím, že na všetko v živote musí dozrieť čas….nerada robím niečo nasilu a úplne chápem ženy, ktoré sú aj po pomyselnej 30 ročnej hranici stále bez detí….proste to tak má byť a žena sama cíti, kedy je tá správna chvíľa…dajte na svoje inštinkty… ja som stále rozmýšľala, aké to bude, či budú na to peniaze, či už budem len doma v teplákoch, medzi plienkami, čo ak si manžel bude ďalej užívať svoj život a na mňa sa vykašle, čo ak to jednoducho nezvládnem / doplňte si svoje…./ obáv bolo mnoho…. a nič sa nedialo.

Našťastie, som skôr optimista a viem, že vo všetko sa dá nájsť to pekné. Akosi prirodzene, lebo to tak malo byť, som obavy potlačila a tak sme vhupli do snaženia. Dlho nám to veru netrvalo a tešili sme sa z dvoch čiarok… verte, už toto je nádherný pocit radosti, len sa proste stále usmievate, ako blbeček. A vtedy začnú postupne odchádzať aj všetky tie “racionálne strachy” o budúcnosť…jednoducho sa len tešíte 🙂

Potom u mňa prišli chvíle

Asi od 5teho týždňa, do konca štvrtého mesiaca som len behala na záchod, ležala, jedla pečivo a banány, spala a sem tam večer vyšla na prechádzku. Vždy iba s manželom a vždy iba za tmy, keď už boli susedia zalezení, lebo som nikdy nevedela, kedy ma to chytí….

Naozaj dosť zlé….

Vtedy som si povedala, že už nikdy nechcem byť tehotná a manžel keď ma videl v takom zúboženom stave, súhlasil, že jedno baby, bude stačiť 😀 A viete, čo je na tom najhoršie? Že za tieto stavy ste aj rada, lebo znamenajú správne prebiehajúce tehotenstvo…no…iné psycho…

S prichádzajúcou jarou však vykuklo slniečko aj u nás a dá sa povedať, že od piateho mesiaca si tehotenstvo užívam. Nebola by som to však ja, keby som len tak nečinne sedela….preto som začala písať…Verím, že mne to spríjemní čakanie a Vám prinesiem množstvo užitočných info, ktoré som si pred otehotnením pozisťovala….a verte, že som si overila všetky varianty, veď príprava je základ úspechu 😉

A tu už niečo začína byť vidieť 😉

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *